Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach (MMUAW) predstavil novú audiovizuálnu sériu pod názvom COVID-EO project / MMUAW 2.0, ktorou približuje tvorbu svetoznámych umelcov. Originály diel významných autorov ako Warhol, Basquiat, Haring alebo Banksy sa nachádzajú v expozíciách múzea a sú neodmysliteľnou súčasťou tejto výnimočnej inštitúcie.
Takmer dve desiatky olejomalieb, na ktorých figuruje žena z rôznych pohľadov predstaví na svojej prvej samostatnej výstave košická výtvarníčka Denisa Čičváková.
Výstava prezentuje dôležité momenty v dramatickom živote a diele jedného z najsvojráznejších predstaviteľov skupiny autorov obdobia, označovaného ako Košická moderna. Ľudovít Feld je pre Košičanov povestný svojou vľúdnou priateľskou povahou a nadšením dôkladne kresliť, portrétovať a zaznamenávať košické zákutia, vidiecke scenérie, ale rovnako je známy ako pamätník holokaustu a Mengeleho maliar.
Rituelen (Rituály) je román od holandského spisovateľa Ceese Nootebooma z roku 1980, ale taktiež názov výstavy štyroch absolventov pražskej Akademie výtvarných umění.
Slovenská národná galéria vypísala 1. júla výberové konanie na relevantnú umeleckú osobnosť/skupinu, ktorá by dôstojne reprezentovala a pripravila projekt pre Pavilón Českej a Slovenskej republiky na 57. medzinárodnom bienále výtvarného umenia 2017 v Giardini v Benátkach. Reprezentovať nás bude Jana Želibská.
Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici pozýva na sprievodné podujatia k výstave Symfónia pre 5 zmyslov, ktoré budú zamerané na médium maľby a prepojenie hudby a výtvarného umenia.
János Aknay je popredný predstaviteľ súčasného maďarského umenia. Je laureátom Kossuthovej a Munkácsyho ceny, jeho tvorba je pokračovaním a zároveň oživením geometrických snáh maliarskeho prúdu neoddeliteľne spätého s mestom Szentendre, ktorý má vyše storočnú tradíciu.
Názov výstavy upriamuje pozornosť na dve roviny: prvá poukazuje na bohatú a širokospektrálnu tvorbu oboch autorov, z ktorej po vzájomnej dohode vybrali tematickú vzorku pre GJK v Trnave. Druhá rovina je o výtvarnej komunikácii: obaja spolu vystavujú už niekoľko rokov, pričom projekty prispôsobujú miestu prezentácie ako aj aktuálnemu politickému a spoločenskému dianiu v Európe.
Maľby Rastislava Podobu (1975) sú už vyše jedno desaťročie dôležitou kapitolou súčasnej slovenskej maľby. Patrí k tým niekoľkým, ktorí jej aktuálnosť nevidia prispôsobením sa reči digitálnych médií, ale skôr naopak. Hľadajú vo vlastnej osobitosti maľby snažiac sa ju pestovať ako jedinečnú a nenapodobiteľnú kvalitu.
Už počas štúdií maľuje vyzreté obrazy, od počiatku je bytostnou figuralistkou, ktorú nezaujíma len vonkajší vzhľad ale intenzívne skúma povahu zobrazovaného, jeho vnútorné rozpory, jeho strach, neistotu, objavuje to dobré aj to zlé, čo sa v ľuďoch skrýva.